something from my head..

Hellou, hellou zdravím zo samotných Luciferových pekiel. Momentálne sa cítim ako by si ma sám diabol opekal nad žeravým ohníkom..

Dlho som premýšlala nad tým, čo napíšem. Lebo pravdu povediac nemala som vôbec šajnu. Až skoro po troch týždňoch mi svitlo. Dostala som celkom fajn nápad. Chcela som napísať o niečom, čo mám rada. A napadlo mi že zostavím taký.. dalo by sa povedať že rebríček mojích najoblúbenejších filmov od Tima Burtona. 

Tak na 5.miesto by som dala Corpse Bride. Myslím, že je to celkom fajnová vec. Príbeh o Viktorovi ,ktorý je vtiahnutý do podsvetia po tom ,čo sa "nechtiac" ožení s nevestou, ktorá je trochu po smrti. Milujem morbídne veci, takže na osamelý večer je to ako stvorené. A neviem prečo, ale podľa môjho názoru to ani nieje pre deti. 

Na ďalšie 4.miesto by som dala Sleepy Hollow.Pochmúrna atmosféra počas celého filmu a prekvapivý koniec. Tak by som to nazvala. Tento film už mám prepozeraný od zadu aj od predu a asi nikdy ma neomrzí.

Na 3.miesto by som dala, najstarší film z týchto všetkých, Edward Scissorhands. Si pamätám,že keď som bola malá dosť som sa toho bála. Teraz ani neviem ,prečo.

Na 2.miesto som dala skoro najlepší film aký som videla, celkovo..Dark Shadows. Príbeh je úplne geniálny. Síce upírov už mám plné zuby, ale Johnny Depp ako upír. No nepozri si to. Ale asi najviac z celého filmu sa mi páči postava Angelique a jej túžba po pomste.

Tak a na 1.miesto má/mal/bude mať právo Sweeney Todd. Si pamätám, že keď som to videla prvý krát tak som ostala v nemom úžase. A pozerala som to asi každý deň mesiac vkuse.  Nečakala som, že by ma bavil niekedy nejaký muzikál, ale toto je úžastné z každého hľadiska. Kto nevidel, odporúčam pozrieť. A kto videl, vie o čom hovorím. 

Dobre lúčim sa, hádam to nebolo moc trápne. Predsa už ubehol dáky ten piatok od doby, čo som naposledy písala článok. A to bola doba The Vampire Diaries, ale to už je o inom... o tom niekedy inokedy.

S pekelným pozdravom a neznesitelnou zimou v izbe 

Em :)

stretched ears?

Dnes som si na pošte vyzdvihla zásielku, ktorá obsahovala môj predčasný darček k Vianociam. Tri tunely. Keďže sa mi nepáčili tie mikrodierky, ktoré som mala v ušiach (áno, dva centimetre sú pre mňa stále mikro), tak som si objednala trojicu silikónových kamarátov, ktorí ma posunú o pár milimetrov smerom k môjmu vytúženému snu. 

A ako to všetko začalo?

Bolo to skutočne dávno, ešte na základnej škole. Asi v ôsmom ročníku. Strašne sa mi páčili "tie slimáky" v ušiach a tak som si z kúsku fima jedného vymodelovala. Pekný žltý slimák, ktorý mi roztiahol ucho na tri milimetre. Nebolo to veľa, no vtedy sa mi zdal priemer expanderu fakt obrovský. Povedala som si, že tým som skončila. No boli to len slová do vetra...

Začala som posúvať hranice, po dvoch milimetroch a strašne rýchlo. Neviem na akom čísle som bola, keď mi ľavé ucho napuchlo tak extrémne, že som sa bála, že mi odpadne (haha). A tak som si expander vybrala a povedala som si, že si nejdem ničiť uši.

Zhruba po roku som sa nudila doma a našla som staré "slimáčiky". A bol medzi nimi tenučký, ktorý som kedysi vyrobila. A nedalo mi to. Začala som znovu rozťahovať, tentokrát pravé ucho a skutočne pomaly. A došla som až na číslo 20 (vlastne aktuálne už 22, keďže nový prírastok v mojej zbierke už začal slúžiť svojmu účelu), zatiaľ čo mám ľavé stále kdesi na sedmičke. Nechcem sa posúvať prirýchlo, času mám dosť a keď to chcem dohnať do extrémov, tak si to ten čas skutočne vyžaduje.

A každému, kto si plánuje rozťahovať uši môžem len poradiť, aby tomu dal vždy čas. Ucho sa vždy potrebuje zotaviť predtým, ako ho poženiete k ďalšiemu číslu. A čím vyššie čísla sú, tým to síce ide ľahšie, ale je aj väčšia šanca, že sa ucho parádne natrhne. Alebo sa vám spraví hnusný blow out. Takže opatrne a netýrať ani seba, ani ušká! :) 

A na záver by som len chcela všetkým odporučiť rebels-shop.sk . Ak ste o ňom nepočuli a hľadáte tunely, piercingy alebo niečo na seba, je to super stránka. Ja som veľmi spokojná. Aj s cenami, aj s rýchlosťou vybavenia objednávky. 

A aký je váš názor na rozťahovanie uší? 

See you in pit,

Michiru

pink fluffy unicorn.

Pozerám do zrkadla už dve hodiny jak idiot a snažím sa prísť na to, čo sa mi na mne nepáči. Ale asi to bude tá farba vlasov. Príliš veľa ružovej mi nikdy neprospievalo. 

Gúdbáj maj vlasy, buď zajtra vypadáte všetky, alebo tá väčšia polovica.

See you in pit,

Michiru.

and I could belong to the night.

V posledných dňoch je všetko nejaké divné... Jediná pozitívna vec je, že mám konečne čas sa v pokoji usadiť v mojej izbe s teplým čajom a len tak rozmýšľať, kresliť alebo sa prehrabávať vo fotkách. Zachytili sme v nich kúsok zo spomienok a aj po dlhšom čase stále vyvolávajú úsmev na perách. Tieto "exkluzívne" momentky kde vyzeráme ako veveričky na tramale sem radšej nepridám. Pre dobro okoloidúcich... Hádžem sem len jednu fotenQu s Em, odfotenú vrámci prestávky na našej škole. 

A keď už o fotkách, táto vznikla tesne predtým ako som si utopila mobil. 

A čo ešte napísať? Snáď len to, že včera som  sa rozlúčila s trojtýždňovým "strejt ejdž" obdobím a skončilo to ako nejaká zlá paródia na CSI Miami. No čo už. ACAB.

Zima, teplo, zima, mestskí rebeli, home sweet hole. Asi toľko k včerajšiemu večeru.

See you in pit,

Michiru. 

dreams of past and future.

Ak chce byť človek sám sebou, potrebuje istým spôsobom vyjadriť svoju podstatu. Či už je to v rámci umeleckej činnosti, výzoru alebo spôsobu správania, či reči. Každý človek vidí svet a jeho možnosti po svojom. Veď každý z nás je jedinečná bytosť. 

Zhruba pred štyrmi rokmi som sa rozhodla, že nechcem byť súčasťou šedého prúdu, ktorý strhne každého slabého jedinca a natlačí mu do hlavy názory, ktoré nie sú jeho vlastné. Môj pohľad na okolitý svet bol odlišný a veci, ktoré sa mi páčili by sa do skupinky "konformita" nedostali ani náhodou. Práve v tej dobe som začala hľadať samú seba a cestu, ktorou by som sa mala uberať. A vtedy som sa začala zaujímať o tetovania a piercingy.

Robila som si plány a tie sa veľmi rýchlo menili. Stále si niektoré z nich pamätám a je zvláštne, že po rokoch som si pár z nich splnila, no viac ako dosť z nich má ešte čas, vzhľadom na to, že hovorím o nenávratných zmenách, ťažkých modifikáciách tela.

To, čo robím, má pre mňa vždy nejaký zmysel. Aj môj výzor je prostriedkom, akým sa snažím vyjadriť svoju osobnosť. Stále som to ja. A stále to budem ja. Aj keď budem celá potetovaná a splním si tak môj najväčší sen, aj keď budem mať stretched labret a 40 milimetrové tuneliská v ušiach. Aj keď sa oblečiem ako postava z anime a budem sa tváriť, že môj cosplay je super. Aj keď si dám dúhové vlasy. Nikdy to nič nezmení na tom, kým som. A to je podstatné. Aj keď mnohí ľudia to nedokážu pochopiť. 

Napriek všetkým počiatočným obavám z predsudkov som sa nakoniec vyskytla tu, pripravená na všetko a s diabolským úsmevom na tvári. Lebo ani ja sama neviem, čo od tohto môžte čakať. 

Michiru